Viliam Jaroš, 10. 12. 2004
Neuplynú ani tri týždne a máme tu Vianoce. Sviatky, ktoré by nás mali zbližovať a zmäkčovať naše niekedy pritvrdé srdcia. Prichádza čas odpustenia, vzájomného porozumenia a spolupatričnosti. My v útulku to však nepociťujeme. Ľudia sa i v tomto období zbavujú svojich psov. Majú na to rôzne dôvody. Najčastejší dôvod je ten, že im pes prekáža. Niet sa čo čudovať, niekedy ľuďom prekážajú vlastní rodičia a aj deti.
Do Vianoc máme len niekoľko dní. Tieto dni by mali ľudia využiť na svoju duševnú očistu. Mali by konať len dobré skutky a pretvarovať sa, že sú tí najlepší na svete. Toto pokrytectvo však prevláda len v medziľudských vzťahoch. Ku zvieratám sa ľudia naďalej správajú tak ako po všedné dni. Dnešok je toho príkladom.
Dnes sa nejaký dobrák zbavil svojich šteniat takým spôsobom, že nenachádzam slov. Bez ohlásenia odložil pred bránou útulku košík plný šteniat a keby ma na túto skutočnosť neupozornili naši psi, šteniatka by sa mohli podchladiť a neskôr uhynúť. Malí drobci majú približne tri týždne. Ešte mesiac by mali byť pri mame.
Spravíme všetko preto, aby sa dožili Vianoc, ale čo spraviť s ich "darcom"? Čo sa deje so svedomím takého človeka?
Má vôbec svedomie? Určite behá po obchodoch a vyhľadáva vhodné darčeky pre svojich najbližších, aby ich mohol obdarovať darčekom. Možno že má aj deti, ktoré sa ho pýtajú kde dal štyri šteniatka.
Viem si predstaviť, ako im to vysvetľuje. "Dal som ich do útulku, deti moje". No akým spôsobom to určite nevysvetlí. Možno uvažuje tak, ako väčšina ľudí. Veď si ich tam nájdu a bez hanby odíde. Naše kozy sa len čudovali.
Čo k tomu dodať? Nemám rád Vianoce. Nemám ich rád kvôli ľuďom...
diskusia k príbehu
