Príbeh "Ako si mohol"

Podeľte sa s ostatnými o zaujímavé zážitky, príhody, príbehy...!

Príbeh "Ako si mohol"

Poslaťod kika2 » 3. Apr 2006, 22:37

Ako si mohol

Keď som bola šteniatko, zabávala som ťa svojím šantením a rozosmievala som ťa. Nazýval si ma svojím dieťaťom a napriek mnohým rozkúsaným topánkam a niekoľkým "zavraždeným" vankúšom som sa stala tvojím najlepším priateľom. Vždy, keď som bola zlá, pokýval si nado mnou prstom a spýtal si sa: "Ako si mohla?!" - ale nakoniec si mi vždy odpustil, zvalil si ma na chrbát a poškrabkal na bruchu.
Moja výchova k čistotnosti trvala trochu dlhšie, než si predpokladal, lebo si bol hrozne zaneprázdnený, ale spolu sme to zvládli. Pamätám si tie noci, keď som bola pritúlená v posteli k tebe, načúvajúc tvojim tajomstvám a snom a verila som, že život proste nemôže byť lepší. Chodili sme na dlhé prechádzky, behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu (mne si dal len kornútok, lebo vraj zmrzlina nie je dobrá pre psov) a driemala som na slnku, keď som čakala na tvoj príchod domov na sklonku dňa. Postupne si začal tráviť viac času v práci a na svojej kariére a viac času si venoval hľadaniu ľudského partnera. Čakávala som na teba trpezlivo, utešovala ťa, keď si mal zlomené srdce a bol si sklamaný, nikdy som ti nevyčítala zlé rozhodnutia, vždy som nadšene vítala tvoj príchod domov a tešila som sa s tebou, keď si sa zamiloval.
Ona, teraz tvoja žena, nie je "psíčkar" - ale aj tak som ju privítala v našom dome, snažila som jej prejaviť svoju náklonnosť a poslúchala som ju.
Bola som šťastná, pretože ty si bol šťastný. Potom prišli bábätká a ja som bola vzrušená spolu s tebou. xxxxx ma ich ružovosť, ich vôňa a tiež som sa chcela o ne starať. Ale ty a ona ste sa obávali, že by som im mohla ublížiť a ja som trávila väčšinu času vyvretá v inej izbe alebo v klietke. Och, ako som ich chcela ľúbiť, ale stala som sa "zajatcom lásky". Ako vyrastali, stala som sa ich kamarátkou. Vešali sa na moju srsť a ťahali sa za ňu hore na svoje vratké nožičky, pchali mi prstíky do očí, skúmali moje uši a dávali mi pusinky na nos. Milovala som to všetko okolo nich a ich dotyk - pretože tvoj dotyk bol teraz taký zriedkavý - a keby bolo treba, bránila by som ich vlastným životom. Vkrádala som sa do ich postelí a načúvala ich trápeniam a tajným snom a spolu sme čakali na zvuk tvojho auta na prístupovej ceste. Bývali časy, že keď sa ťa iní spýtali, či máš psa, ty si vytiahol z peňaženky moju fotku a rozprával si im o mne príbehy. V posledných rokoch už len povieš "áno" a zmeníš tému.
Už nie som "tvoj pes", ale "iba pes" a rozčuľujú ťa všetky výdavky na mňa. Teraz máš veľkú pracovnú príležitosť v inom meste a ty a oni sa budete sťahovať do bytu, kde nie je dovolené držať zvieratá. Urobil si správne rozhodnutie pre svoju rodinu, ale boli časy, keď ja som bola tvoja jediná rodina. Bola som vzrušená z cesty autom, kým sme neprišli k zvieraciemu útulku. Bolo tam cítiť psy a mačky, strach a beznádej. Vyplnil si papiere a povedal: "Viem, že jej nájdete dobrý domov." Pokrčili ramenom a venovali ti bolestný pohľad. Poznali reálnosť umiestnenia psa v strednom veku, aj keď je s "papiermi". Musel si vyprostiť prsty tvojho syna z mojho obojku, keď kričal "Nie, tatko! Prosím, nenechaj ich zobrať môjho psa!" A ja som mala o neho starosť; a akú lekciu si mu to práve dal o priateľstve a vernosti, o láske a zodpovednosti a o úcte k celému životu? Rozlúčil si sa mnou tľapnutím po hlave, vyhol si sa môjmu pohľadu a zdvorilo si odmietol zobrať si môj obojok a vodítko. Ponáhľal si sa, lebo si mal nejaký termín... a teraz mám jeden aj ja.
Keď si odišiel, tie dve milé panie povedali, že si pravdepodobne o všetkom vedel niekoľko mesiacov dopredu a neurobil si žiadny pokus nájsť mi nový domov. Potriasli hlavou a povedali "Ako to mohol?" Venujú nám tu v útulku toľko pozornosti, koľko im to ich nabitý rozvrh dovolí. Kŕmia nás, samozrejme, ale moja chuť k jedlu sa stratila už pred mnohými dňami. Najprv som vyskočila a ponáhľala sa ku vchodu vždy, keď niekto prechádzal okolo môjho kotca, dúfajúc, že si to ty - že si zmenil názor - že to celé bol len zlý sen... alebo som dúfala, že to bude aspoň niekto, kto sa o mňa zaujíma, niekto, kto ma zachráni. Keď som si uvedomila, že nemôžem súperiť o upútanie pozornosti so šantením šťastných šteniat, neuvedomujúcich si svoj osud, ustúpila som do najvzdialenejšieho kúta a čakala som.
Začula som jej kroky, keď pre mňa prišla na konci jedného dňa a kráčala som za ňou pozdĺž uličky do oddelenej miestnosti. Veľmi tichá miestnosť.
Dala ma na stôl, poškrabkala za uchom a povedala mi, aby som sa nebála. Srdce mi búšilo v predtuche toho, čo príde, ale miešal sa v tom aj pocit úľavy. Zajatec lásky odišiel v priebehu dní. Ako to už mám v povahe, viac som sa starostila o ňu. Bremeno, ktoré nosí, ju hrozne ťaží, a ja to viem rovnako, ako som rozoznala každú tvoju náladu. Jemne mi stiahla prednú nohu a slza stiekla dolu jej lícom. Oblizla som jej ruku rovnako, ako som teba zvykla utešovať pred mnohými rokmi. Odborne vsunula ihlu do mojej žily. Zacítila som pichnutie a studenú tekutinu prúdiacu do môjho tela, ospalo som si ľahla, pozrela som sa do jej milých očí a zamrmlala som "Ako si mohol?" Možno pretože rozumela mojej psej reči, povedala: "Je mi to tak ľúto." Potľapkala ma a náhlivo vysvetľovala, že je to jej práca zabezpečiť, že pôjdem na lepšie miesto, kde ma nebudú ignorovať, týrať ani zanedbávať, a kde sa nebudem musieť brániť - miesto plné lásky a svetla, tak odlišné od tohto miesta na Zemi. A s posledným zvyškom mojej energie som sa ju snažila presvedčiť zavrtením môjho chvosta, že moje "Ako si mohol?" nebolo myslené na ňu. Bolo to určené tebe, môj milovaný pane, na teba som myslela. Budem na teba myslieť a čakať navždy. Kiež by ti každý v tvojom živote preukázal takú vernosť.

Koniec.


Poznámka autora: Ak vám článok "Ako si mohol" vohnal slzy do očí tak ako mne, keď som ho písal, je to preto, lebo je to príbeh zložený z osudov miliónov zvierat, ktoré umierajú každý rok v amerických útulkoch. Vítaná je snaha všetkých, čo by chceli článok ďalej šíriť pre nekomerčné účely, pokiaľ pripisujú poznámku s autorským právom. Prosím, použite ho na vzdelanie ľudí na svojich stránkach, časopisoch, na informačných tabuliach útulkov a vetrinárnych ošetrovní. Privítam zaslanie kópií časopisov, ktoré vytlačia "Ako si mohol?" na hore uvedenú adresu. Dajte verejnosti vedieť, že rozhodnutie pridať do rodiny zviera je dôležité rozhodnutie do života, že zvieratá si zaslúžia našu lásku a citlivú starostlivosť, ža nájdenie vhodného náhradného domova je vašou zodpovednosťou, že spolky na ochranu zvierat vám môžu dať dobrú radu a že každý život je cenný. Prosím, pridajte svoje úsilie k zastaveniu zabíjania, a podporte kampaň za sterilizáciu v prevencii množenia nechcených zvierat.
Ďakujem, Jim Willis



Copyright 2001 J. Willis (preklad Ing. Lotta Blaškovičová)
Obrázok užívateľa
kika2
 
Príspevky: 2
Registrovaný: 30. Mar 2006, 21:45

Poslaťod Michaela » 26. Jún 2006, 12:07

vohnal mi slzy do oci, ale nebol tento clanok na stranke sospsy. a chcem este povedat, ze nedeje sa to len v americ. utulkoch. vo zvolene - ked sa do urciteho poctu dni nenajde majitel alebo novy domov, PSA ALEBO MACKU USMRTIA.
Michaela
 
Príspevky: 255
Registrovaný: 31. Mar 2006, 7:33
Bydlisko: Banská Bystrica

Poslaťod zuzu » 28. Jún 2006, 15:08

Preboha to je fakt strasne...kiezby sa proti tomu dalo nieco spravit..."Ako to mozu?" :cry:
Obrázok užívateľa
zuzu
 
Príspevky: 207
Registrovaný: 26. Nov 2005, 9:44
Bydlisko: Poprad

Poslaťod rybicka » 29. Jún 2006, 13:41

Michaela, to nie je len vo Zvolene, aj v Skalici je to, ak si do týždňa, maximálne 2 nenájde pes nového majiteľa, usmrtia ho. Je to hrozné. Článok už som čítala veľa krát, ale vždy mi vženie slzy so očí.
Obrázok užívateľa
rybicka
 
Príspevky: 512
Registrovaný: 28. Sep 2005, 7:37
Bydlisko: Skalica

FnuQ

Poslaťod michelle » 26. Aug 2006, 20:36

Aj ja som tento príbeh čítalam už dávnejšie v pes a mačke....je to strašne hrozné a nefér voči tej sučke, som preplakala celu noc tak ma pri srdci bolelo, je to veľmi strašne ako može byť niekto tak kruty a zamyslený viac do seba a rodiny ako do toho chlaptého klbka lásky, čiže psa...smutnééé
Obrázok užívateľa
michelle
 
Príspevky: 76
Registrovaný: 1. Jan 2006, 23:45
Bydlisko: Poprad

Poslaťod Hosť » 27. Aug 2006, 17:44

rybicka píše:Michaela, to nie je len vo Zvolene, aj v Skalici je to, ak si do týždňa, maximálne 2 nenájde pes nového majiteľa, usmrtia ho. Je to hrozné. Článok už som čítala veľa krát, ale vždy mi vženie slzy so očí.


mila rybicka keby si citala knihu pes v nudzi od jaroslavi karsli vedela by si, ze v karantennej stanici vo zvolene sa uz neusmrcuju psy ked sa im nenajde domov.
Hosť
 

Poslaťod Anka7 » 29. Aug 2006, 19:02

V karanténnej stanici by podľa zákona mali zviera držať 28 dní, ak je to seriózna karan.stanica a nerobia sa podvody...
Nič nie je smutnejšie, ako pohľad na strateného alebo vyhodeného psa uprostred ulice.
www.psiadusa.sk
Anka7
 
Príspevky: 91
Registrovaný: 15. Mar 2006, 20:35

Poslaťod luckyA » 25. Feb 2009, 21:26

asi pred 3 rokmi som bola v utulku, lebo mi polovnik-znami nechtiac postrelil psa, ked vysiel z krikov a myslel ze je to srna, dlho som sa z toho spametavala , ale potom som si teada isla kupit este jedneho-ronakeho paleneho ovciaka .
ked som si vybrala (mala som v tedy 11 rokov ) povedala mi teta , ze je vazne chory, a ze ho budu asi musiet utratit, kvoli nadoru na semennikoch, ja som sa na nu pozrela a povedalazle ved sa netrapi, je etse stale plny zivota a vy ho chcete utratit? povedala ze u ostavaju este tak pol roka a ze potom sa bude trapit, ale povedala som si, ze toho pol roka mu spravim toho najkrajsieho,
bohuzial, mala pravdu, po 8 mesiacoch skoncili nase prechadzky, behanie okolo rieky, mal silne bolesti a nezostavalo ine ako utratenie ,
alexik, prepac mi , ze som pri tom nebola s tebou
Obrázok užívateľa
luckyA
 
Príspevky: 240
Registrovaný: 5. Jan 2009, 12:41


Späť na Príbehy, príhody, zážitky, poviedky...

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia

cron