Stránka 1 z 1

Ano ci nie???

PoslaťNapísal: 7. Nov 2009, 22:59
od kaciatko27
Ahojte,
chcela by som sa poradit...pocut nazor na to co teraz riesim. Pred 6 rokmi som dostala kokerspaniela od rodicov...ako bolestne na zlomene srdce. Je to fakt priatel a mam ho velmi rada. Ale cas plynul a ja som sa vydala a mam 1 a pol rocnu dcerku. Bady je u rodicov, pretoze sme sa prestahovali do bytu v inom meste. Ale uz nan nnikto nema cas a tak sa obcas tula sam a ja riesim dilemu ci si ho zobrat do 2 izboveho bytu. Manzel velmi na zvierata nie je a stale mi to vyhovara ale ja by som aj kvoli dcerke chcela mat Badyho doma...proste vratit mu tu lasku ktoru mi dal on. Hoci tam ma vybeh a staraju sa dobre onho, myslim ze mu chyba priatel. Rodicia tvrdia ze uz je dost stary na to aby si zvykol na nove prostredie....manzelovi zasa vadi ze smrdi, pretoze teraz byva vo voliere na vonku...hoci si myslim ze to by sa dalo vyriesit vykupanim a ostrihanim v salone. A myslim ze tolko srsti asi zasa nepusta.Co vy nato??
Prosim o uprimne rady aj kladne aj zaporne

PoslaťNapísal: 8. Nov 2009, 14:12
od luckyA
Ak mu dokazes venovat dostatok pohybu , tak preco nie :wink:

Drzime tlapky

ano ci nie?

PoslaťNapísal: 8. Nov 2009, 14:44
od kaciatko27
Este chcem dodat ze byvame v oblasti podobnej ako vidiek...teda mame tu okolo vybeh a prirodu, nie sme celkom v meste ale v take primestskej casti, cize s vybehom by problem nebol.

PoslaťNapísal: 8. Nov 2009, 16:11
od luckyA
za vyskusabie to urcite stoji :)) ...ja by som us psika stahovala :wink:

PoslaťNapísal: 9. Nov 2009, 17:56
od petala
ja si tiez myslim, ze ti to za to stoji, skus to, pes potrebuje v prvom rade vela lasky a tu ty mas

PoslaťNapísal: 11. Nov 2009, 9:31
od mmseltie
Ja by som ho brala, ale nepoznám teba, ani psa.
Musíš zvážiť akú má povahu, aký má vzťah k malým deťom /ich hlučnosť, nekoordinované pohyby, nechcené ublíženia .../, aké sú tvoje možnosti a schopnosti pri riešení konfliktov a spoločného života. Ide zima a nebolo by fér havina vrátiť uprostred zimy z vyhriateho bytu do vonkajšej voliéry.
Moje deti vyrastali zo psíkom od mala. Starší syn ešte poriadne nesedel a už sme mali psíka. Keď nás náš miláčik ako 12 ročný v jednom decembri opustil, v januári už slzy smútku synátorom olizovalo nové šteniatko. Ja si život bez chlpatej potvory predstaviť neviem. A kdesi som sa dočítala, že spolužitie so psom navyše okrem lásky, ktorú nesie, prispieva u detí aj k vybudovaniu lepšej imunity . :wink:
A k tej srsti - srsť dlhosrstých plemien má tú výhodu, že sa do všetkého nezapichuje, ale ostane ležať na povrchu a o to sa ľahšie sa odstraňuje. Pri pravidelnom česaní jej až tak veľa nenapadá. Zápach je problém vonkajškových psov, ktorý naberajú zo svojho "príbytku". Veď koľkokrát za život im vyumývame do čista a voňava ich búdu?